Prihlásiť sa
Život za socializmu a teraz
Život jednotlivca a spoločnosti závisí od spôsobu narábania so slobodnou vôľou. Slobodnú vôľu môžete využívať dobromyseľne, ale aj zlovoľne, môžete byť odvážny, ale aj zviazaný strachom.
To, v akom žijete spoločenskom zriadení závisí od toho, čo mu predchádzalo. Takzvaný socializmus vznikol v podmienkach vytvorených ihneď potom, čo sa v Európe vyzabíjalo sto miliónov ľudí a nezostal kameň na kameni. Čo, my sme neboli s tým nijako spojení, nás sa to netýkalo? My sme spadli z Mesiaca? Určite sa to týkalo každého národa, aj keď každého v inej miere.
Ľudia za socializmu sa sťažovali na neslobodu. Miera slobody alebo neslobody bola predsa stanovená ľuďmi. Všetkými. Každý človek bol tvorca prostredia celej spoločnosti. Za to, ako sa správali ľudia, mohol snáď niekto iný? Ľudia sa snáď správali preto tak, lebo okresný tajomník? A ten preto lebo krajský, ten preto lebo prezident a ten preto lebo Brežnev, ktorý chľastal vodku, poľoval a bolo mu to jedno a ani si na Československo nespomenul. Učitelia, policajti, úradníci, pracujúci, tí všetci sa správali preto lebo medveď, a nikto sa nesprával tak, ako sa sám chcel? Že by alibizmus? A teraz tú o Karkulke.
Mohlo sa zmeniť všetko, len bolo treba chcieť a pohnúť rozumom. Išlo to v iných štátoch, mohlo to ísť aj u nás. Mohlo sa uvoľniť podnikanie aj cestovanie, lenže každý čakal čo urobia iní, bál sa, až kým už bolo neskoro. Neverili sme si, neverili sme vlastným schopnostiam a svojmu rozumu, zleniveli sme a čakali, že ak príde niekto druhý, tak nám budú padať pečené holuby do úst.
Keď už zhnusenie ľudí nad sebou samými dosiahol vrchol, potrebovali sa vyvrátiť, tak spravili prevrat. Prevrátili si hlavy a zrazu sa dalo všetko aj inak. Už sa prestali držať vzájomne na reťazi, utrhli sa z nej a nastala nová eufória, ktorou prišli aj o tie zvyšky slobody, ktoré im ešte zostali. Kto chce kam, pomôžme mu tam.
Ľudia žiaľ slobodu využívajú na vytváranie stále väčšej svojej neslobody.
Určitým spôsobom sme na nejaký čas dosiahli zdanlivo vyššiu životnú úroveň, ale za cenu, že sme všetko predali, a hlavne sme prišli o nezávislosť a slobodu. Podriadili sme sa podmienkam a pravidlám, ktoré nenávratne zničili naše poľnohospodárstvo, potravinárstvo, školstvo, vedu, zdravotníctvo a všetko sa dostalo do područia cudzích záujmov. Vyciciavaní sme úplne zovšadiaľ, a spoločnosť je zdegenerovaná, nesamostatne mysliaca, závislá a na reťazi.
Toto by človek za socializmu neprijal, jeho zdravý úsudok by sa vzbúril. Mal svoju dôstojnosť a úctu. Úctu k životu, starším generáciám, človeku ako takému.
Po prevrate, pod vedením západu, spoločnosť riadia pseudo odborníci, skorumpovaní bezcitní hlupáci a blázni, ktorí sú za peniaze schopní ľudí nahnať aj do plynových komôr. To sa týka politikov, akože vedcov, doktorov, policajtov, právnikov, sudcov, úradníkov, obchodníkov, ľudí zo všetkých oblastí spoločenského života.
Lockdowny, obmedzený prídel kyslíku, mäsa, 15minútové mestá, klimatický teror, digitálne koncentráky, povinná intoxikácia, akože vakcínami, kastrácia a v neposlednom rade možnosť zmeny identity na somára. Nenávisť k iným národom a fašizácia spoločnosti. Spoločnosť sa psychicky zosypala, je chorá a zdegenerovaná.
Áno iste, vždy sme boli zasadení do nejakého geopolitického prostredia, ktoré malo na nás vplyv.
Nejdem tu nikoho ospevovať a ani zatracovať. Podmienky po druhej svetovej vojne boli také, že ľudia nemali čo jesť a krajina bola rozbitá. Vybudovali Československo, ktoré vzbudzovalo rešpekt vo svete. Priemysel, školstvo, zdravotníctvo, veda, kultúra, šport. Veď dnes si starý film pozriete s radosťou aj po 30 rokoch a na väčšinu dnešných, radšej zabudnete po týždni. Zo športových kvalít socializmu sme čerpali ešte desiatky rokov.
Tak, ako to všetko vystrelilo nahor, tak to začalo aj upadať, lebo ľudia zleniveli, viac kradli a frflali ako sa snažili, všetko využili a odkopli.
Najviac sa mi páčia vyhlásenia hokejistu o tom, že tu bola nesloboda a nič sa nemohlo. Desať rokov pred tým, ako sa narodil, bola na mieste, kde vyrastal a trénoval obrazne diera od bomby, ľudia tam krvopotne postavili štadión z ničoho a vychovali z neho športovca svetovej triedy. To pre neho nič neznamenalo. Iste, dosiahol to aj vďaka jeho snahe a talentu. Z vďaky ku všetkým emigroval, miesto toho, aby bojoval za lepší život ľudí, ktorí ho vychovali. Veď kto mal vtedy silnejší vplyv na politikov a spoločnosť, ako úspešní športovci a umelci. Či to bolo kvôli sláve a peniazom, vie len on. To, že bol šťastný kým neodišiel viem určite, no či bol šťastnejší po odchode, si istý nie som. Boli hráči čo neodišli a tvrdili, že dostali za výsledky málo. Nejdem to spochybňovať. Boli však aj takí, čo odišli v čase začínajúcej úspešnej kariéry a štátu nevrátili nič. Oni trénovali zadarmo a generácie po nich už mali figu borovú. Toto je len jeden príklad z mnohých. Netýkalo sa to iba športu, ale všetkých oblastí spoločnosti.
Bolo to choré a je to aj teraz. Celý systém, štát ľuďom a ľudia štátu, nie je dobrý, respektíve zodpovedá úrovni spoločnosti. Nebola a nie je v ňom rovnováha, spravodlivosť, ale egoizmus. Je lepšia terajšia doba, kedy sa deti kvôli peniazom nedostanú na športoviská, lebo nemajú na výstroj, nebudujú sa štadióny, športoviská, zázemie a v neposlednom rade klesá počet trénerov a odborníkov? V čom bol vtedy a v čom je aj teraz problém? V ľuďoch.
Propaganda a záujmy cudzích mocností tu boli vtedy, a sú tu aj teraz. Rozsah ich vplyvu závisí iba od nás. Šíriteľmi a príjemcami sme my. Môžeme propagandu tvoriť a nemusíme a taktiež jej môžeme veriť a rovnako ju môžeme ignorovať.
Všetko závisí to od toho, čo máme v hlave a na srdci.
