Prihlásiť sa
Potláčaním individuálnosti prekvitá individualizmus
Každý človek sa rodí ako individualita, ktorá má unikátne schopnosti a vlastnosti. Týchto schopností a vlastností je milión. Človeka neviete charakterizovať len na základe jednoduchého rozdelenia, tak, ako je to dnes vo zvyku. Ku týmto danostiam sa ďalej pridružujú vplyv prostredia a dynamika dejov, ktoré opäť vytvárajú nekonečné množstvo kombinácií a variácií.
Každý má svoj vlastný Everest, ktorý vie zdolať. Ak chce.
A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, čo sa s touto individuálnosťou človeka deje od narodenia a ako ju rozvíja alebo utlmuje. Dieťa sa rodí do prostredia, ktoré ho začne ihneď formovať. Formujú ho takým spôsobom, aby sa zmestil do rovnakej krabice od topánok a fungoval podľa presnej šablóny ako ostatní.
Dieťa je už od útleho veku manipulované a je deformovaná jeho osobnosť.
Nemám na mysli výchovu a vzdelanie, ktoré človeka učia fungovať a koexistovať s inými ľuďmi v spoločnosti. To je všetko v poriadku. Človek nemôže vyrastať ako samorast a analfabet.
Mám živo pred očami dramatický výraz učiteľa na základnej škole, ktorý vyjadruje svoje zhrozenie, pohoršenie a nespokojnosť, že žiakovi nejde dobre geometria a prírodopis. To, že je to malý Mozart, bolo preňho zanedbateľné, pretože bol hluchý ako poleno. A preto sa malý génius začal drilovať to, čo ho vôbec nebavilo, a na to čo miloval, nemal vôbec čas.
U človeka a hlavne detí, treba tieto schopnosti identifikovať a nechať im priestor na rozvoj.
Každá vlastnosť človeka je na niečo dobrá aj keď sa čisto vytrhnutá z kontextu, nemusí tak javiť. Uvediem príklad. Tvrdohlavosť. Poviete si, že spolupracovať s tvrdohlavým človekom je nič moc. Ale ak túto vlastnosť spojíte s húževnatosťou, vytrvalosťou, odvahou a rozumom, tak pre takého človeka neexistuje hora, ktorú by nezdolal.
Deti by mali mať rozloženie časového priestoru tak, aby sa 60 % venovali povinnostiam a 40% im zostalo na rozvoj individuálnych schopností, čo sú v podstate tiež užitočné povinnosti.
Dnes majú všetky deti stanovené rovnaké osnovy, ktoré im zaberú 90% času aj energie a na nič iné im už nezostáva. Sú posudzované podľa univerzálnych noriem a kritérií, ktoré sú postavené na pochybných hodnotách, do ktorých sa prirodzený človek nemôže vôbec napasovať, čiže v očiach spoločnosti zlyháva, je podpriemerný, slabý a neschopný. To, že ho učia a nútia do niečoho na čo nemá bunky, a že je génius v úplne niečom inom, nikoho nezaujíma.
V dôsledku tohto procesu sa zo spoločnosti vytráca čaro rozmanitosti, kreativity a stáva sa z nej beztvará, fádna, šedá hmota, kde sa presadí len ten, kto sa najlepšie zaradí do prúdu. Takto nie je nikto výnimočný a individuálne schopnosti sú nahrádzané individualizmom, ktorý spoločnosť rozdeľuje.
Individualizmus je nezdravý spôsob presadzovania sa, založený na egoizme, kedy človek nie je sám sebou a stáva sa stále viac závislý na vonkajšom prostredí. Takáto spoločnosť je ľahko manipulovateľná, ovládateľná a to hlavne strachom. Vzniká stádovitosť a kto nejde s davom, je rôznymi spôsobmi dehonestovaný a zo spoločnosti vylučovaný. Ľudia sa boja prejaviť a vysloviť svoj názor, a takto sa úpadok a kríza postupne prehlbujú.
Ľudia v snahe presadiť sa, kopírujú pochybné vzory, nasledujú idei a presadzujú vykonštruované ideály, za ktorými vidia prospech a zabezpečenie svojej existencie. Darmo ich môžete presviedčať o niečom inom a čudovať sa, prečo vás nechápu. Nechcú, lebo peniaze a úspech.
A takto to ide všetko postupne dolu vodou, spoločnosť ustupuje podpriemernosti až sa zrúti z útesu a systém skolabuje. Tí, ktorí budú toho schopní, sa vrátia ku svojej podstate a prirodzenosti. Premietnu si to, ako sa do toho stavu dostali a odmietnu žiť po starom. Ostatní, ktorí budú chcieť chodiť po starých vychodených chodníčkoch a nebudú schopní zmeny, ostanú na dne.
