Keď je Fínom dobre, idú sa šmýkať na ľad

Dlhé roky pohodového života, jediným vážnejším problémom bolo rozptýlenie počas dlhých zimných večerov. Takto tráviac čas radovánkami sa ani nenazdali a v ich blízkosti vyrástol zo zeme démon. Síce im nič nerobil ani neurobil, okrem toho že s nimi obchodoval a dodával im suroviny, ale napadol ich suseda. A to ich samozrejme nemohlo nechať chladných. To, že ten koho napadol, mal dlhé roky budovanú armádu, každý druhý vojak mal na sebe vytetovaný nejaký fašistický znak, najlepšie na čele a občas, asi tak 5 krát denne zabili nejakého civilistu, si jednoducho nevšimli. Proste v správach to nedávali a viete, tam na severe občas zamrzne internet.

Nie je dôležité načúvať svojmu zdravému rozumu, ale na rozmýšľanie tu predsa máme autority. Veď si ich platíme, tak nech niečo robia. Problémom je, že ich platí ešte aj niekto iný, a určite lepšie, no tak robia pre neho a nie pre obyvateľstvo.

Jednou z nich bola takzvaná premiérka, na výslní žiariaca postpubertálna koza, ktorú rozpáli jedine pohľad na bankový účet v kombinácií s trávou, inak je chladná ako kanálový poklop počas najtuhšej helsinskej zimy.

A takto dostal národ spásonosnú myšlienku, že sa zmení na krajinu tisícich základní, lebo im tie jazerá už začali rásť hore krkom. Nuda, samá voda, lepšia bude krv.

         Zaujímavé je, že máme v obľube podobné športy.

Čítaj tento článok na blogu Koncept