Prihlásiť sa
Dĺžka života človeka
Prozreteľnosť, predurčenie a slobodná vôľa.
Maximálna dĺžka života je človeku vopred stanovená. Vyplýva z prozreteľnosti a predurčenosti. Život človeka je na základe prozreteľnosti, zasadený do kontextu života iných ľudí a plní určitú úlohu, čiže predurčenosť.
Božia prozreteľnosť je najvyššia inteligencia, ktorá riadi život vo vesmíre. Všetko čo vnímame, ale ešte viac vecí, ktoré aj nevnímame, sú život. Dokonalosť včelieho úľa alebo mraveniska, ale aj kameň je živý organizmus. Táto prozreteľnosť dáva všetko do dokonalého súladu a každý prvok v tejto existencii má svoju predurčenosť, vrátane človeka.
Vopred stanovenú dĺžku života si nemôžeme predĺžiť, jedine skrátiť a na to má vplyv slobodná vôľa. Skrátenie života priamo úmerne súvisí so životným štýlom a správaním. Cigarety, alkohol, drogy, škodlivá strava, hazardovanie so zdravím, hnev, nenávisť a množstvo iných negatívnych faktorov, ktorými si vieme pomôcť do hrobu.
Ak človek zomrie na akúkoľvek chorobu, tak príčina choroby tkvie z určitej časti v predurčenosti a vo zvyšku je výsledkom slobodnej vôle.
Nemôžeme preto súdiť kohokoľvek podľa toho, ako dlho žil, na akú chorobu alebo úraz zomrel. Určite, že vnímame ľudí okolo seba a pozorujeme ich spôsob života, z čoho si vieme zobrať príklad alebo ponaučenie, ale nemôžeme z toho vyvodzovať uzávery a konštatovať, že to a to sa stalo preto lebo. Ľudia svojim správaním nastavujú ostatným aj zrkadlo, čím im pomáhajú k ich náprave.
Jediný prípad, kedy je odchod čisto výsledkom slobodnej vôle je samovražda, ktorá určite nie je predurčená v osudovom pláne a má fatálne následky na ďalšiu existenciu.
Iste sa mnohí pýtajú, že prečo sa dĺžka života jednotlivých ľudí líši. Prečo niekto zomrie ako malé dieťa v ťažkých podmienkach a niekto má rozprávkový život a dožije sa vysokého veku.
Človek je súčasť celku a jeho podstata nie je ohraničená časom. Proste existuje. Táto jeho existencia zahŕňa všetko. Prežíva všetky možné situácie a podmienky a tým sa postupne zdokonaľuje a stáva celistvým.
V konečnom dôsledku nie je nikto o nič ukrátený. Ukrátiť sa môže o niečo človek len sám, ak súčasný moment neprežíva s maximálnou pozornosťou, odmieta svoju predurčenosť, čiže odmieta žiť svoj jedinečný život.
Niekto prežije za rok viac, ako iný za sto.
