Znárodnenie bytov. Vladimír Iľjič Kollár
V poslednej dobe začali niektorí politici, nádejní politici a na slovo vzatí ekonómovia, vyjadrovať názory alebo presvedčenia, že by bolo dobré a žiadúce zdaňovať, podľa nich, takzvané špekulatívne byty. To sú byty, kde jeden človek, rodina alebo subjekt, vlastní viac bytov.
Otázka znie, že prečo chcete perzekvovať ľudí za to, že si za svoje poctivo zarobené a zdanené alebo požičané peniaze, kúpili byty?
Tento návrh je podložený impotentnou, populistickou a ekonomicky analfabetnou argumentáciou, že týmto sa dvíhajú ceny bytov, ktoré si potom ľudia, ktorí byt nemajú, nemôžu dovoliť kúpiť.
Ceny bytov, tak ako všetkého, určuje trh. Nie je potom rozumnejšie podporiť výstavbu nových bytov, čím by sa ich cena stlačila nadol? Ak chcú ľudia kupovať byty, tak môže štát len vyskakovať od radosti. Podporí sa tým zamestnanosť, odvody daní. Veľké množstvo firiem začne prosperovať. Od predaja štrku až po zariaďovacie predmety. Z každého predaného bytu získa štát DPH.
Byty sú samozrejme vďačná, populistická téma. Nejaký Kollár tu už pred voľbami sľuboval milióny bytov. Teraz zase iný, chce bohatým brať a ešte bohatším, najlepšie sebe, rozdávať.
Niekto zarobil, iný si požičal a zainvestoval a ďalší zdedil. To je jedno. Neukradol ich a ani nezískal v konkurze, ako správca konkurznej podstaty. Nenakúpili si ich ľudia z ukradnutých eurofondov.
Keď ich niekto získal nepoctivo, tak nech sa páči. Môžete navštíviť najbližšie oddelenie verejnej bezpečnosti, a tento čin nahlásiť príslušníkom.
Hovorí sa, že podľa seba súdim teba. Takže, ak niekto kúpil byt, aby sa nepozeral na to, ako mu inflácia požiera hodnotu peňazí, je špekulant.
Ak chce niekto kupovať byty, postav ich sto a staneš sa milionárom. Poctivo.
Dúfam, že časy Jánošíka, Lenina a Gottwalda už máme za sebou. Nepotrebujeme zbíjať ani znárodňovať. Treba iba pohnúť rozumom a správať sa trhovo.
Ono by to mohlo mať aj opačný efekt, ako sa autori tejto scestnej myšlienky domnievajú. Týmto zdanením, by sa síce trh na krátku dobu možno naplnil voľnými bytmi. Zopár ľudí by skrachovalo, pretože by nestíhali splácať hypotéky, za ktoré byty nakúpili. Pribrzdila by sa výstavba a tým by opäť nastal nedostatok. Tí, ktorí by to finančne ustáli, by zvýšili ceny prenájmov, pretože by do nich započítali zvýšené daňové zaťaženie.
Neviem teda, aký bol skutočný zámer autora. Zlé podmienky ešte zhoršiť? Agenda. Nebudete vlastniť nič a budete šťastní.
