Zeleninár, prezývaný Mäsiar
Každé ráno si prepudruje nos práškovým cukrom a nasadí ustarostene zodpovednú masku tak, ako je zvyknutý z divadla. Je to každodenná rutina. Potom skontroluje bankové účty, či peniaze nezištnej pomoci od kumpánov z kongresu a toho parlamentu z tej belgickej dediny, ktorej meno si nevie nikdy zapamätať, už dorazili. Vykoná kolečko prevodov, ktorými peniaze spravodlivo rozdelí v pomere tebe jeden mne tri a spokojne si vypije raňajšiu kávu. Občas sa však stane, že sa mu niekto pokúsi raňajšiu pohodu narušiť nejakým otravným hlásením. Napríklad o strádaní vojakov alebo civilistov. Nedostatočným zásobovaním alebo lekárskej pomoci. Koho má zaujímať dajaká evakuácia civilného obyvateľstva z miest bojov, alebo že si niekto urobil guľometné hniezdo v byte na štvrtom, keď matka s piatimi deťmi býva na treťom.
Túto sériu otravných správ môže napraviť len údaj o počte obetí. Na oboch stranách samozrejme. Veď Rusi ako Rusi. Poteší aj údaj o zvýšenom počte emigrantov. Územie predsa treba očistiť od nepotrebného a zavadzajúceho obyvateľstva. Investori už netrpezlivo čakajú na nové príležitosti.
Obzvlášť sa vyžíva v hrdinských vystúpeniach. Natiahne sa do vypasovaného trička, bicepsy si napumpuje dvoma kilovými činkami, nahodí bojovo presvedčivý výraz, ktorý má nacvičený z predstavenia Nikola Šuhaj lúpežník a prečíta sms-ku z ambasády. Tieto prejavy najviac miluje starý Joe, ktorý mu ihneď po skončení vždy zavolá. Zeleninár je jeho obľúbenec, hlavne kvôli dolárovým spätným prihrávkam. To je taká počítačová hra. Pošleš 1000 zo štátneho a on ti 900 vráti.
Na záver dňa sa ustarostene spýta manželky, ako sa jej nakupovalo v Paríži, nakrája zeleninu do polievky, napácuje steaky, poumýva riad a spokojne si ľahne.
A ďalší úspešný deň má za sebou.
