Vedel som to
Veď žijem na Slovensku a vnímam ľudí. Každý z nás má nejaké muchy, ale v samej podstate sú Slováci výnimočný národ. Ešte si to ani neuvedomuje. Sme skúšaní z každej strany, všeličo sme prežili, prečkali s mlčaním, ale mysleli sme si svoje a vnútorne sme s mnohými vecami nesúhlasili. Teraz keď si uvedomujeme súčasný stav a dáme ho do súladu s minulosťou, tak chápeme čo nás sem priviedlo, čo sme podcenili, nepodcenili, docenili a nedocenili.
Skúšaní sme a aj budeme, to k životu patrí. Bez toho by človek nebol lepším, odvážnejším aj skúsenejším. Človek má na výber z lepšej a horšej varianty. Lepšia je tá pravdivá, spravodlivá a vedúca tou šťastnejšou cestou života. Avšak horšia sa na začiatku javí vždy, ako tá výhodnejšia a pohodlnejšia. Je lákavá, ale musíte sa pri nej vzdať nejakej slobody, alebo urobiť morálny ústupok proti svedomiu. Ustúpiť človek môže, od toho máme slobodnú vôľu, ale donekonečna sa nedá. Veď po každom kroku späť príde odozva, ktorá býva viac či menej bolestivá, ale mala by byť aj poučná. Ak tie odozvy budeme ignorovať, tak padneme z útesu.
Ustupovanie zlému prinesie vždy len nešťastie. Človek zlému ustupuje, lebo si myslí, že mu to prinesie výhody, alebo jednoducho zo strachu.
Buďme odvážni držať sa správnych vecí, pretože ak to ustojíme, tak môžeme byť na seba hrdí a vážiť si samých seba a jeden druhého. Každý si zaslúži rovnaký obdiv. Či je to nemocnica, úrad, škola, firma alebo rodina. Všetci sme si v tomto rovnocenní. Nikto to nemá ľahšie, ani ťažšie.
Prajem Vám šťastné a požehnané Vianočné sviatky.
