Teória relatívnej reality
Ako chceme ďalej žiť?
Máte pocit, že tu nič nefunguje, veci sa neriešia, spoločnosť stagnuje, ľudia melú z posledného a zo zotrvačnosti a je len otázkou času, kedy sa to odzrkadlí na ich zdravotnom stave?
Ak áno, tak je najvyšší čas sa nad tým zamyslieť a skúsiť nájsť riešenie na túto zdanlivo neriešiteľnú otázku, kým nie je neskoro.
My si určujeme podmienky v akých existujeme. Ak máme pocit, že okolo nás panuje neistota a chaos, tak tento stav iba odzrkadľuje náš vnútorný svet. Sme sa vôbec schopní na chvíľu zastaviť, zhodnotiť situáciu a zadefinovať akým smerom pôjdeme ďalej?
Pozrime sa na to, ako vyzerá informačné a názorové pole. Je chaotické a rozbité na šrot. To nie je náhoda, ale zámer. Zámerne sa vytvára situácia, kedy sa skôr vyzdvihujú rozpory a konflikty. Do toho sa zamiešavajú bulvárne hlúposti a dopravné nehody. Naoko sa rieši šport a počasie.
Spoločnosť sa nezjednocuje na základe spoločných záujmov, ktoré sa týkajú väčšiny jednotlivcov. Mali by sme si stanovovať priority. Nemali by sme existovať bez plánov a vízií. Na začiatku sa vôbec nemusí jednať o nejaké veľkolepé projekty.
Problémov na riešenie je milión, ale uvediem jeden, ktorý sa týka všetkých. Pozrime sa v akom stave sú chodníky a cesty v našich mestách. V niektorých prípadoch je to katastrofa a hanba. Sú doslovne v havarijnom stave. To sa vážne občania jednej obce nemôžu zjednotiť a presadiť to, aby vyzerali tak, ako v civilizovanom svete? Kladieme na to dôraz, alebo nám to je jedno, pretože sú na programe dôležitejšie veci? Ale takto môžeme pristupovať ku všetkému. K nemocniciam, školám, atď...
Nech sa jedná o viac alebo menej dôležitú otázku, úlohu, tak je dôležité, aby sa ľudia vedeli stretnúť a nájsť spoločné riešenie. Sami si odpovedzte, že či to takto funguje, a ak nie, tak preto tu mnohé veci takto podobne vyzerajú. Tie cesty, ktoré tu máme denne pred očami, nám to budú pripomínať.
Realitu našej deravej aktivity.
