Slintačka a krívačka v slovenskom parlamente
To, čo sa odohráva na slovenskej politickej scéne, bolo dosť aj pre hovädzí dobytok. O občanovi so zatiaľ zdravím rozumom ani nehovorím.
Slintanie po funkciách sa rozšírilo ako mor. Nie občan a jeho potreby sú zaujímavé a dôležité, ale to, ako vyšachovať niekoho zo stoličky. Niektorí už z toho majú mlynské kolesá pod očami, čo celé noci oka nezažmúria od závisti a chamtivosti.
Tomu sa hovorí spájanie národných síl v priamom prenose.
Toto už nie je len pokrivkávanie charakterov, ale hotová krívačka.
Síce nie som veterinár, ale keď počujem, že prišli nejakí odborníci z Bruselu, tak spozorniem. Zatiaľ usúdili, že postačí vytĺcť tisíce aj zdravého dobytka. To sa naozaj nedá inak? Veď oni nám poskytnú pomoc v podobe nejakej almužny. Hlavne, že budeme potravinovo nesebestační. A keď nepomrieme prirodzene od hladu sami, tak nás vytlčú inak. Napríklad narukovaním do mierových síl. Teda to je iba krycí názov pre ostrú vojnu s Rusmi.
V poslednej dobe toho veľa nepíšem, čo ale neznamená, že nesledujem udalosti. Je to poriadny zmätok. Ťažko sa opisuje a vysvetľuje voľný pád, ktorým sa rútime. To, čo sa hovorilo včera už dnes neplatí, ale účel svätí prostriedky.
