Krikľúni, darmožráči a žobráci
Celkom presne tomu nerozumiem, prečo niektorí ľudia protestujú. Niekto im zakazuje podnikať, chodiť do práce, niečo užitočné robiť? Kam sa pozrieš, všade je nejaká príležitosť, prázdne nevyplnené miesto. Je to jedno či je to v priemysle, stavebníctve, obchode, zdravotníctve, školstve, kultúre, športe, službách a všade možne. Množstvo príležitostí niečo vytvoriť, zlepšiť, opraviť, vybudovať.
A niekto tu má čas vykrikovať po námestiach, že čo sa tu všetko nedá, a že nikto mu nič nedá.
Do roku 1989 bol každý niekam zaradení, zmena práce nebola vôbec jednoduchá. Súkromné podnikanie bolo zakázané alebo striktne obmedzené. Rozdiel v odmeňovaní bol minimálny. Ľudia boli ohodnocovaní podľa tabuliek a nie podľa výkonu.
Dnes môžete tvoriť, podnikať, cestovať, študovať. Len treba chcieť a mať na niečo talent. Takže v čom je problém? Aktuálne nie je problém v systéme, ale v tebe môj drahý spoluobčan.
