Život alebo strach
Postrachom všetkých strachov je strach zo smrti. Z neho vyplývajú všetky ostatné strachy.
On spôsobuje paradoxne to, že sme smrteľní. Egoizmus je produkt strachu.
Duša je večná a nesmrteľná. Fyzické telo je dočasné a smrteľné. Na ich rozhraní je rozum.
Učí sa a ochutnáva zo stromu poznania dobrého a zlého.
Myslieť môžeme s láskou, najvyššou energiou čím sa stávame duchovnými, nesmrteľnými alebo so strachom, egoisticky čo nás privádza ku kolobehu zrodenia a smrti.
Hmota, matéria z ktorej je aj telo nie je zlá, iba by sme ju nemali radiť pred ducha.
Ak tak robíme, zapredávame dušu a uprednostňujeme smrť pred večným životom.
Opakom jednoty je oddelenosť, individualizmus. Egoizmus sa bráni a bojuje o prežitie svojho Ja.
Obaľuje sa hmotou, mocou a tým sa zhutnený prepadá v hlbinách, kde čaká kým sa úplne nevyčerpá z nadmernej záťaže a utrpenia a duša opäť nevystúpa do výšin.
Môže mať niečo nesmrteľné strach zo smrti?
LÁSKA ALEBO SMRŤ.
