Chrbtová kosť spoločnosti
Ideológia je pre spoločnosť chrbtová kosť. Bez ideológie ste ako námorník bez kompasu ale aj kormidla súčasne. More loď unáša a je otázkou času, kedy ju roztriešti o útesy.
Chrbtica človeka môže byť v rôznom stave. Od zdravého po bolestivý až paralyzovaný stav bez pohybu. Človek je človekom, len ak má ako takú chrbtovú kosť. Bez nej, sa stáva hadom plaziacim sa v prachu.
Aká je naša ideológia, v akom stave je chrbtica našej spoločnosti? Čomu veríme? Každý z nás je presvedčený, že je človekom. Tu sa dá povedať, že je viera pevná. Nikto o tom ani zrnko nezapochybuje. Vieme však čo je život? Kto ho tvorí? A prečo žijeme? Odpovede na to, tvoria chrbticu človeka, ktorá ho podopiera. Spoločenský stav je obrazom jednotlivcov.
Ideológií tu bolo veľa. Považované sú za viac či menej ušľachtilé, humánne, pokrokové, ale aj neľudské. Ideológia je definovaná ideami, čiže myšlienkami, ktoré podobne ako svaly organizmus, dávajú spoločnosť do pohybu určitým smerom. Neskôr spoločnosť pochopí, či správnym. Ak však ideológia nemá pevný základ, chrbtovú kosť, tak je otázkou času kedy sa rozsype.
Mamon je had, ktorý vám môže suplovať chrbtovú kosť, na ktorej sú navešané krásne a ušľachtilé slová rôznych ideológií ako bratstvo, rovnosť, sloboda, demokratický, sociálny, liberálny... Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Had sa v ten správny čas skrúti, odplazí a ideológia zostane bez chrbtice a v troskách. V takýchto troskách sa práve nachádzame, obzeráme sa okolo seba, čakáme že nás niekto zachráni, ukáže nám kde je sever, zabezpečí našu existenciu.
Aké sme mali predstavy v rokoch 1918, 1948, 1968, 1989? Idei a ideály sa menili ale základ bol ten istý, zhnitý. Na akej chrbtovej kosti sme chceli postaviť spoločnosť?
Stále je všetko v našich rukách. Stačí sa oprieť o pevný základ.
