Ako sa ovce čudovali, prečo nás v 1968 obsadili
Viete prečo nás obsadili? Odpoveď je jednoduchá. Lebo sme ovce.
Drvivá väčšina baranov a oviec, ktorí dnes schvaľujú okupáciu Američanmi, odsudzujú okupáciu Rusmi.
Normálny človek nechce žiadnu okupáciu, ale to si otrocká hlava nevie predstaviť, že by niekomu nebola pichnutá do zadku.
V 1968 sa nerozhodovalo o tom, či budeme slobodní, ale o tom, ktorej ježibabe skočíme na lopatu. Časť súdruhov bola za ruský a časť za prozápadný zadok.
Vyhral ruský, tak horlivo pochodovali v prvomájových sprievodoch a mávali ruskými vlajkami. Keby vyhral americký, mali by červeno-modré, prúžkované košele.
História sa neustále opakuje a Česi aj Slováci neriešia svoju zvrchovanosť, ale hádajú sa o to, komu budú otrokmi.
V 1939 to bolo o niečom inom? Nebolo. Skočili sme do náruče treťotriednemu maliarovi a psychiatrickému pacientovi, Dolfimu Hitlerovi. Mnohí boli z toho šťastím bez seba a niektorí sa z toho, že prehral, nevedia spamätať dodnes. Mali o sebe predstavu, že sú súčasťou veľkej ríše, najskôr nemeckej, neskôr americkej, a že oni sú tí vyvolení.
Áno ste vyvolení, trubirohovia.
Od 1968 po 1989 rok sme mohli o tom premýšľať, že čo vlastne chceme. Premysleli sme to tak, že sme jednou z najchudobnejších krajín Európy, veľa nechýbalo a urobili by z nás kanón futter vo vojne na Ukrajine.
Na záver by som sa chcel ospravedlniť ovečkám, že ich neustále prirovnávam k hlúpemu človeku. Naozaj si to nezaslúžite.
Určite nie tak, ako hlupák okupáciu.
