Rozprávka o Slovensku

Rozprávka o samostatnom a zobudenom Slovensku.

Mám taký pocit, že sa rysuje niekoľko možných scenárov, ale ani v jednom sa nepočíta, že by sme mali ešte existovať.

Obdobie prípravné. Ježibaba sa rozhodla že si upečie Slovensko.

Začnem až od volieb, ale začiatok je niekde inde.

Tá bola zahájená na základe “vhodne“ vybraných, vytipovaných, spropagovaných a následne zvolených politikov a dosadených spolupáchateľov na rôznych kľúčových postoch hospodárskeho života, ktorí prijali niekým predložený plán, lebo peniaze. Časť je ich tam aj takých čo netušia o čo ide a časť takých, čo si iba myslia že to vedia. Títo poslední sú už len čerešnička na torte. Ďalej to môžeme nazývať aj, ako bábkové divadlo. Predchádzali im v tom lepšom prípade opotrebovaní, unavení, demotivovaní a samozrejme karieristi, špekulanti atď. Ono sa to v čase menilo, ale išlo to od desiatich k piatim, až ľuďom praskli nervy, čo by sa nemalo stať a zvolili si túto jelitu.

Do paláca sa nebadane vkradla Macocha.

Tomu samozrejme napomohli samotní občania, ktorí na konci roku 2019 žili v blahobyte, ktorý dosiahol v histórii Slovenska najvyššiu úroveň tým, že nadobudli pocit, že všetko je navždy a netreba sa starať o verejný a spoločenský život, štát, spravodlivosť, rozvoj, školstvo. Keď chýbajú peniaze, tak nám ich niekto pošle. Vzdelávať sa a niekam sa posúvať nie je potrebné, a ak vykonávať nejakú prácu, tak aby nebolo treba rozmýšľať. Taktiež vo voľnom čase zamestnať hlavu balastom.  

Blahobyt tu síce bol, ale zároveň aj silná závislosť na dovoze potravín, surovín, energií, technológií, spotrebnom tovare, komponentoch bez ktorých nevie fungovať priemysel, obchod a ani služby. Závislosť sme si postupne vytvárali a dnes nemáme dostatočné kapacity a prostriedky na zabezpečenie základného chodu štátu. Chýbajú ľudia v profesiách, žiadna koncepcia poľnohospodárstva, priemyslu.

Takže čo, koľko a z čoho si dnes vieme vyrobiť toho čo bytostne potrebujeme, nehovoriac toho čo sme doteraz mali?

Obdobie covidové. Na Slovensko zaľahla čierna hmla.

Takže začal rok 2020. Dobre rozbehnutý vlak pohodlnosti, zotrvačnosti a egoizmu mala zastaviť nejaká pandémia? To teda nie. Poďme to vyriešiť, tak ako vždy, nech to niekto iný vymyslí, hlavne nech je to jednoduché a netreba pri tom rozmýšľať, len aby sme sa pohodlne a rýchlo vrátili do pôvodného stereotypu. Takže bol prijatý celý rad protichodných, odporujúcich si a zdravému rozumu nepochopiteľných, takzvaných opatrení a realizácií pri ktorých sa ide človeku rozum zavariť. Ale pre niekoho to bol dobrý nápad a riešenie problému za miliardy. Ale ak by niekto mal v pláne efektívne zlikvidovať hospodárstvo, znásobiť škody pandémie a ešte na tom zarobiť, tak potom by to dávalo zmysel.

Zároveň iná skupina zistila, že to je celkom dobrý kšeft, tak načo ho kaziť. Nič neobvyklé, že sa ľudia priživia na ľudskom nešťastí. A potom takí, čo síce videli, že síce všetko padá na hu..., ale oni v pohode robia všetko ako predtým, budú potrební, tak načo by hrýzli do ruky čo ich živí, čiže sa držali pokynov aj keď neboli presvedčení o správnosti svojho konania. Zbabelci.

Celkom slušná masa obyvateľstva zistila, že peniaze sa dajú zarobiť aj nerobením, že práce môže byť aj menej a nič sa nestane, a tak si na to celkom zvykli. Niečo ako rekreačné poukazy.

Vo výsledku, zničená ekonomika, zdecimovaný zdravotný stav ľudí a v neposlednom rade psychika. Psychika nebola v poriadku ani predtým, ale to je na samostatnú kapitolu.

Obdobie vojnové. Na Slovensko sa prikráda hnedý mor.

Čo čert nechcel alebo chcel, napriek tomu že celý pokrokový, vyspelý, čestný, zbrane nevyrábajúci a vojnu nikdy nevedúci svet si vojnu neželal, tak začala.

Ono by človek očakával, že ak vypukne vojna ktorú nechcete, tak sa ju snažíte čo najskôr ukončiť a uzavrieť mier. Podľa niekoho to však, nie vždy tak musí byť. Čiže vojnu, ktorú sme nechceli treba vyhrať!?

Teraz to začína byť zaujímavé. Zničená ekonomika, zdravotné problémy, nervozita, neistota, strach, nedostatok potravín, základných potrieb, energií, pohonných hmôt.

Riešením by mala byť vyhraná vojna?

Zhrňme si zoznam (zostručnený) udalostí:

Zvoľte si vládu za slušné Slovensko a bude ako nebolo. Výsledok vidíme. Mali pravdu.

Zostaňte zamknutí doma a vírus zmizne. Takzvané čary prírody.

Otestujte sa a víťazstvo je naše. Bolo. Vyhrali tí, čo nakúpili testy a zriadili MOM-ky.

Ďalší teror uzamknutia.

Očkovanie. Nebudem rozoberať detaily. Každý si to musí vyhodnotiť sám.

1. očkovanie.

2. očkovanie. Moderne nazývané aj ako booster. Niečo na posilnenie sebavedomia. Novodobý výdobytok vedy, ktorý sme tu doteraz nemali a ani nepotrebovali.

3. očkovanie. Niečo ako v kroku dva, ale bez komentára.

Vojna deklarovaná ako nechcená, ale všemožne podporovaná.

Vojna, ktorú nechcú ukončiť spravodlivým mierom ale dorazením protivníka.

Vyhratá vojna, akože vyrieši problémy s potravinami, energiami, surovinami a iným.

S odhodlaním sa púšťame do akože mierovej misie, čiže vojenskej, aj spolu s inými užitočnými hlupákmi.

Za predpokladu že nezhoríme v jadrovej vojne, tak je z toho mnoho tisíc ľudí mŕtvych a veľké materiálne škody.

Obdobie sankcií. Strýčko Sam sa hrá na Jánošíka, ale pomýlil si chudobného s bohatým. Asi kvôli veku.

Proti komu sú v skutku sankcie? Nie náhodou proti tomu, koho najviac poškodzujú? Ale teraz najviac poškodzujú štáty Európy, čiže aj nás. V ďaleko väčšej miere ako Rusko. Akú to má logiku, že sa takto ničíme. Kto nás do toho tlačí a prečo?

Toto dobrodružstvo nám môže zlomiť väz tak, že sa ocitneme v dobe kamennej.

Ďakujeme strýčko Sam. Kto druhému jamu kope, tomu sa zelení? Asi nie. Sám do nej zahučí.

Buďme k sebe úprimní. Sme tak trochu z iného cesta ako Vy. Slovák, ako nám história ukazuje si nechá dosť dlho na chrbte drevo rúbať, ale hlúpy nie je, ako by sa Vám mohlo zdať, myslí si svoje, a nedajte sa pomýliť tými kontaktnými osobami, ktoré ste si našli, alebo lepšie povedané zamestnali. Niekedy si tak trochu zdriemne aj  na 77 rokov, a potom je tu aj problém, že si nevie, ako by som to povedal, no ústa otvoriť.

Takže čas sa naplnil. Ste u nás vítaní, ako svokra, ktorá sa nečakane zjaví medzi dverami na Vianoce a neviete kedy odíde. A keď budete odchádzať, tak nám tu opäť niečo nezbombardujte ako naposledy. A aby som nezabudol. Lietadlá zo Schwechatu už lietajú bez obmedzení. A zoberte prosím aj spolupracovníkov, my Vám ku nim nabalíme kompóty a bryndzu.

Ja viem, že tam máte dosť vlastných darebákov, ale toto by ste ešte pre nás mohli urobiť. Nikdy Vám to nezabudneme. Ďakujeme. A čo sme si, to sme si, kamoši môžeme zostať, ale iba odtiaľ, potiaľ.

Obdobie prebúdzania

Takže z uvedenej genézy mi vyplýva, že každé riešenie, ktoré malo byť vždy už tým konečným, nás zavŕtava hlbšie a hlbšie do pekla.

Ak chceme ešte existovať, tak sa musíme zobudiť a nenechať sa vťahovať do likvidácie.

Toto sme my niekedy potrebovali a chceli? Kedy sme nasadli na tento vlak? V roku 1989, alebo skôr?

Myslím, že je najvyšší čas vystúpiť a ísť vlastnou cestou.

Rozchodíme to iba s pomocou Božou, ale rozchodíme, inak to nikdy nebolo.

Čítaj tento článok na blogu